Život Prešova
online
online
Herliansky gejzír je európsky unikát, strieka studenú vodu
16.08.2015 Košice
Herľany 16. augusta (TASR) - Národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír (okr. Košice-okolie) si podľa starostky obce Herľany Jany Tóthovej zaslúži, aby tento európsky unikát bol zapísaný aj do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Hovorí, že už aj v minulosti bola takáto snaha.
"Takéto technické a prírodné dielo je hodné zápisu práve preto, že ho vytvoril človek a týmto činom umožnil prírode ukázať svoju silu a krásu. Aj napriek nezáujmu kompetentných eruptuje už od roku 1875," uviedla Tóthová pre TASR. Herliansky gejzír neďaleko Košíc umelo navŕtali ešte v 19. storočí, odvtedy jeho erupcia nikdy neprestala. Strieka približne pol hodinu studenú vodu v pravidelných intervaloch, do výšky 10 až 12 metrov. Kedysi to bolo omnoho vyššie, aj 25 metrov. Rovnako v minulosti chrlil vodu v kratších intervaloch, v súčasnosti je to po 34 až 36 hodinách.
Jeho vznik podmienili kedysi známe kúpele v Herľanoch, ktoré potrebovali viac liečivej minerálnej vody. "V súčasnosti už nie je využívaný pre kúpeľné potreby, pretože kúpele po druhej svetovej vojne zanikli a je to škoda. Aj keď už neeruptuje do takej výšky ako voľakedy, aj tak je hodný zápisu do zoznamu svetového dedičstva práve preto, že ukazuje aj po 140 rokoch múdrosť človeka a silu prírody," zhodnotila starostka.
Podľa chemického rozboru, vykonaného ešte v roku 1995, je voda z Herlianskeho gejzíru stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Ide o prírodnú vodu hydrouhličitano-chloridovú, sodnú, uhličitú, sírno hypotonickú. Pri erupcii dosahuje jej teplota 10 až 17,8 stupňa Celzia.
"Takéto technické a prírodné dielo je hodné zápisu práve preto, že ho vytvoril človek a týmto činom umožnil prírode ukázať svoju silu a krásu. Aj napriek nezáujmu kompetentných eruptuje už od roku 1875," uviedla Tóthová pre TASR. Herliansky gejzír neďaleko Košíc umelo navŕtali ešte v 19. storočí, odvtedy jeho erupcia nikdy neprestala. Strieka približne pol hodinu studenú vodu v pravidelných intervaloch, do výšky 10 až 12 metrov. Kedysi to bolo omnoho vyššie, aj 25 metrov. Rovnako v minulosti chrlil vodu v kratších intervaloch, v súčasnosti je to po 34 až 36 hodinách.
Jeho vznik podmienili kedysi známe kúpele v Herľanoch, ktoré potrebovali viac liečivej minerálnej vody. "V súčasnosti už nie je využívaný pre kúpeľné potreby, pretože kúpele po druhej svetovej vojne zanikli a je to škoda. Aj keď už neeruptuje do takej výšky ako voľakedy, aj tak je hodný zápisu do zoznamu svetového dedičstva práve preto, že ukazuje aj po 140 rokoch múdrosť človeka a silu prírody," zhodnotila starostka.
Podľa chemického rozboru, vykonaného ešte v roku 1995, je voda z Herlianskeho gejzíru stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Ide o prírodnú vodu hydrouhličitano-chloridovú, sodnú, uhličitú, sírno hypotonickú. Pri erupcii dosahuje jej teplota 10 až 17,8 stupňa Celzia.
Vrt začali hĺbiť v roku 1870, nasledovalo niekoľko ďalších s prvými erupciami. Erupčné intervaly boli spočiatku osem- až deväťhodinové, neskôr 18- až 20-hodinové a mali výdatnosť 21 až 36 litrov za sekundu. Návštevníci, ktorí majú záujem pozrieť si aktivitu gejzíru, nájdu informácie o jeho erupcii na webovej stránke obce www.herlany.ocu.sk.
0
www.ZIVOTPO.sk
